Spomínam si  na svoj prvý krok v ,,alternatívnom svete,,.  Mojej mame, ktorá sa sťažovala, že ju ,,v poslednom čase bolí hlava” som priložil ruky k hlave a potom som ich ešte jemne prikladal na určité časti hlavy. Dnes už viem, čo som vtedy netušil, že to bol meridián žlčníka. Vtedy som netušil nič, len že jej to zjavne uľavilo. To bol začiatok.

Neskôr ako tréner karate v Osijeku v Chorvátsku som  mal často príležitosť vidieť japonských bojovníkov, ako si po zápase  pomáhajú pritláčaním ruky na určité časti  tela, teda meridiány. Výsledok bol, že ľahšie zranení karatisti mohli ďalej pokračovať  v zápase a tí  ťažšie zranení mohli po určitom čase odísť domov.

Vľavo v bielom Boris Subotić ako tréner karate v Osijeku, HR a jeho zverenci

Za pomoci Japoncov som začal pracovať aj ja na svojich zverencoch — a výsledky ma prekvapili natoľko, že som sa rozhodol vzdelávať sa v tradičnej čínskej medicíne systematicky.

1997 — Tuina, čínska manuálna terapia. International School of Tui-na Chinese Massage podľa programu Anhui College of Traditional Chinese Medicine, Hefei, Čína.

2000 — Doctorate of Acupuncture, Open International University, Colombo, Srí Lanka. Študoval som u Prof. Dr. Sira Antona Jayasuriyu, jednej z kľúčových postáv rozšírenia čínskej medicíny na Západe.

2005 — Menovanie do profesúry na Fakulte komplementárnej medicíny tej istej univerzity.

vľavo Boris Subotić  Dr. Ac  a Prof. Dr. Sir Anton Jayasuryia

Aj pri dobrých výsledkoch som hľadal, ako pracovať presnejšie. Zaviedol som testovanie podľa metabolického typu — zisťovanie, aká strava konkrétnemu človeku vyhovuje a aká mu skôr prekáža. Ukázalo sa, že keď si klient upraví stravu podľa svojho typu, samotných nápravných techník — akupunktúry, shiatsu, tuiny — treba menej.

Zaujímala ma aj práca Dr. Oľgy Ivanovny Eliseevovej z Moskvy, kandidátky medicínskych vied. Keď som ju požiadal, aby mi vysvetlila svoju metódu, povedala mi: „Ak chcete pochopiť, ako pracujem, musíte sa zahrať na pacienta." Tak som to urobil a jej postupom som prešiel sám, v jej centre.

Nebolo to pre mňa nič nové — nič u nás nejde ku klientom skôr, než to vyskúšame na sebe. Najprv ja, potom moja manželka. Ak to neprejde u nás, ďalej to nejde.

Za tie roky som sa naučil dve veci.

Že telo dáva signál skôr, než sa niečo pokazí natoľko, aby to bolo vidieť na papieri. A že väčšina ľudí, ktorí ku mne prídu, potrebuje najskôr to, aby im niekto uveril.

Čínska medicína sa nepozerá na jeden orgán, ale na to, ako telo funguje dokopy — spánok, trávenie, energiu, záťaž. Nenahrádza lekársku starostlivosť, dopĺňa ju. Preto chcem od klientov vidieť výsledky od lekára a preto ich neodrádzam od liečby, ktorú majú predpísanú.

Teší ma, keď vidím, že ľudia preberajú zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk.

Buďte mi zdraví
Boris Subotić, Dr. Ac.